Klubové výstavy švajčiarskych salašníckych psov sú veľmi obľúbené a počty prihlásených psov bývajú celkom zaujímavé. Posudzovala som bernských salašníckych psov – triedy šteniat a dorastu. Poviete si – veď to nič nie je, o tituly sa v týchto triedach nebehá. Po rokoch strávených pri výstavných kruhoch si dovolím tvrdiť, že práve v triedach šteniat a dorastu sa rozhoduje o tom, či sa majitelia budú so svojím psíkom naďalej venovať výstavnej kynológii.
Vhodným prístupom môže rozhodca pomôcť prekonať stres z prvej výstavy a zároveň navnadiť na tú druhú. Ak sa objaví nejaká závažná vada psa – treba ju vhodnou formou odkomunikovať. Nie je to vôbec také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá.
Niekedy sa stretne rozhodca v týchto triedach so svojimi odchovmi. Šteňatá si ešte svojho chovateľa pamätajú, veď len pred dvoma – troma mesiacmi behali po dvore spolu. Všetci okolo kruhu čakajú, že aké rozhodnutie padne. Či je rozhodca dostatočne kritický k svojim odchovom, či ich neuprednostňuje, či im nepoškodil. Tak toto všetko ma čakalo v Čechách na mojej „prvej“ výstave.
Predvedených bolo dokopy 37 psov. Najkrajším šteňaťom sa stala Agira z Malánek a najkrajším dorastencom Jazzy Jasper Čierna hviezda.
